12. októbra 2012

Sezónna zelenina – TEKVICA / DYŇA

Posledný týždeň cestou autom domov tipujem, kedy bude úplná tma, v ktorej dedinke ma zastihne alebo či stihnem dôjsť domov pred úplným zotmením. Samozrejme, každým dňom sa stmieva o chvilinku skôr, ale keďže je len október, stále sme na tom s množstvom denného svetla dobre. O dva mesiace bude situácia úplne iná (ale samozrejme, to sa už všetci budeme tešiť na Vianoce). V aute už teraz musím dávať väčší pozor na všetky neopatrné zvery, čo sa za tmy začínajú potulovať. Na šťastie, zatiaľ na mňa gúľajú a svietia očká iba vyplašené mačky (a nech to tak aj ostane)

Včera cestou domov z mesta som si naplno uvedomila ďalšiu nádhernú črtu jesene. Keď človek žije v meste, ktoré neustále pulzuje množstvom energie, mnohé krásy života mu unikajú a nemá šancu si ich uvedomiť a naplno precítiť. Na jaseň totiž prichádza pokoj. Je ho cítiť tesne pred zotmením. Ľudí i zvery zaháňa zima do tepla a tak je vonku omnoho väčší kľud. Dedinka tak stíchne a vidieť rinúci sa dym z komínov – teplo domova. Doslova – len, nie vždy je to vôňa. Ľudia na dedine kúria či spaľujú kadečo, a tak nie je cítiť iba voňavé drevo, ale aj uhlie, plasty a neviem čo ešte (najmä, nechcem vedieť). Nech je ako chce, smrad a smog mesta je stále väčší a horší hnus.

Naša záhradka nám stále plodí a ja pomaly oberám jej posledné plody. Cvikla je vytiahnutá, mrkva takmer tiež, pár otužilých rajčín sa rozhodlo ešte dozrievať, dokonca aj červený dyňa nahodila ďalší malilinký melónik. Čomu sa veľmi teším je, že sa nám rozbehli na jeseň bylinky, začali klíčiť a rásť a mňa čaká druhá várka koriandra (po samovýseve z letných kvetov/plodov). Darmo, príroda je mocná čarodejka a všetko čo robí je jedinečné a absolútne dokonalé.

Tekvicové gnocchi – čisto domáce


Z jedného malinkého semienka oranžovej tekvice zasiatej na jar nám vyrástol jeden parádny koreň. Som zvedavá ako ho budem o pár týždňov likvidovať, lebo mám silný pocit, že to bude ako v rozprávke: "...ťahali repku ťahali, ale nevytiahli". Tento silák koreň nám tento rok dal 7 parádnych oranžových tekvíc a ja ich postupne spracovávam. Pri veľkosti 50 cm / kus a dvoch stravníkoch to v skutku až tak rýchlo nejde. Dnes sa mi zachcelo trošku sa vyhrať v kuchyni a servírovať taliansku kuchyňu. Nech sa páči, fajnové a žiarivé tekvicové ňoky. Nechajte sa opantať ich farbou, predstavte si ich chuť, vôňu šalvie. Stále sa vám nechce vyhrať sa s cestom?


Suroviny: (bez udania pomerov surovín, všetko, přiměřeně) 
oranžová tekvica (akú máte: maslová, hokaido, iná)
hladká múka
vajce
soľ, muškátový oriešok
maslo
šalvia (čerstvá alebo sušená, ja používam zvyčajne sušenú)
parmezán (čerstvo nastrúhaný)


Postup:
Očistenú tekvicu nakrájajte na kocky a dajte dusiť s minimom množstva vody. Nesolila som, ani inak neochudovala, nech vynikne prirodzená čistá chuť zeleniny. Vody dajte len toľko, aby vám tekvica neprihorela, lebo vody sa budeme potrebovať pred prípravou cesta čo najviac zbaviť. O 15 – 20 minút by mala byť tekvica rozvarená. Ak uznáte za vhodné, môžete ju ešte rozmixovať (ja som nepotrebovala). Premiestnite ju na nerezové sitko a nechajte 15 –30 minút odkvapkať a vychladnúť. Pripravte si pracovnú dosku, nasypte na ňu hladkú múku, priadajte tekvicu, vajce, soľ a pridávajte múku podľa potreby, kým nebudete s konzistenciou cesta spokojní. Múky nesmie byť priveľa, aby ňoky neboli tuhé. Naopak, nesmie jej byť ani málo, aby sa vám úplne nerozvarili a neboli vodnaté. Postupne z cesta odkrajujte kúsky, z ktorých si rukami vyvaľkajte hada, porežte nožnom na menšie dieliky. Gnocchi môžete nechať v tejto podobe, alebo môžete s tvarovaním pokračovať. Z každého odkrojeného dielika vytvarujte guľku a následne ju rozpučte a natvarujte vidličkou. Gnocchi si ukladajte vždy na pomúčenú dosku alebo tácku, cesto je pomerne lepivé. Hotové načančané ňoky dajte variť do veľkého množstva osolenej vriacej vody. Neodbiehajte, varenie trvá iba chvíľu, kým ňoky nevyplávajú na povrch, zvyknú rýchle vykypieť. Medzitým si v panvici nechajte rozpustiť maslo, pridajte k nemu precedené uvarené ňoky. Podľa potreby osoľte a pridajte šalviu. Ihneď servírujte a posypte čerstvo nastrúhaným parmezánom.

Dobré drobné rady:
Nech si hovorí kto chce čo chce, robiť gnocchi podľa receptu so stanovenými pomermi surovín je podľa mňa blbosť. Každá zelenina (zemiaky, tekvica) má iný obsah vody. Detto ricotta, ak robíte ňoky z nej. Každá múka sa správa inak a potrebuje iné množstvo vlhkej hmoty. Každé vajce potrebuje rôzne množstvo múky. Každá zelenina po pridaní soli sa správa inak. Spracovávať cesto inak ako priměřeně, priměřeně je jediná správna cesta. Pri ňokách cesto treba precítiť, najmä rukami. Pridať hento alebo tamto, vždy podľa aktuálnej potreby. Trošku praxe budete určite potrebovať, ale nikto učený z neba nespadol.

Domáce ňoky (alebo ňuchy, ako im my doma zo srandy hovoríme) nie sú zázrak na počkanie, ale ak im raz prepadnete, iné už do vlastnej kuchyne nepustíte. Ich čistá chuť vás prebije. Kupovaný polotovar vám môže ňokovanie vo vašej kuchyni uľahčiť, ale to musíte byť vnútorne vyrovnaní s tým, že jete produkt vyrobený z "čerstvých" zemiakov, ktorý vydrží v regáli (nie chladiaku!) takmer rok. A to moc kosher a bez chémie nebude.

13 komentárov:

  1. Katka, vyzerajú úžasne a určite aj skvele chutia!!!. Ďakujem za tip, zajtra či v nedeľu urobím aj ja :) Inak, s tými pomermi surovín podľa aktuálnej potreby súhlasím, je to presne tak ako píšeš. A domáce je domáce :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Katka, nejde mi otvoriť Tvoj príspevok o hrozne :( Píšem teraz príspevok a nejako mi blbnú fotografie :-(

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Dokonalé! Mám doma jednu hokaido dýni a tak zítra určitě zksím!

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Katka, dnes som robila tekvicové gnochi a boli mňamkové. No bolo ich toľko, že som odložila aj do mrazničky. Čerstvú šalviu som jemne chvíľku "opiekla" na masle, tým poliala gnochi, zasypala parmezánom a mala som skvelý obed :-)))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Zväčša sa robia gnocchi s čerstvou šalviou, ale ja som mala iba sušenú (o rok sa chystám jednu rastlinku šalvie zasadiť do záhrady). Niekedy mi však niektoré bylinky chutia viac sušené ako čerstvé, pri čajoch určite preferujem jedine sušené. Fajn, že ti chutilo, aspoň už máš alternatívu ku klasickým zemiakovým ňucháľom.

      Odstrániť
  5. Na domácí gnochi se chystám už dlouho, doma mám dýní větší než malé množství, takže je to jasné, až se trošku proberu z náporu útočících bacilů, tak připravím tyhle nádherně noky s optimistickou barvou. Díky moc za váš blog, který mi vždycky zvedne náladu!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Madlo, na bacily zásadité potraviny a pozitívne myslenie. Vďaka za pochvalu blogu, som rada, že sa príjemne číta a vzbudzuje v čitateľoch príjemné pocity, nostalgické spomienky alebo zdvíha náladu.

      Odstrániť
  6. výborný nápad!sú krásne farebné :)

    OdpovedaťOdstrániť
  7. jééj moje obľúbené ;) šalvia a tekvica je symbióza sama o sebe... jednu tekvicu som nechala v domečku, cez víkend sa s ňou pohrám, uvidíme, čo z nej vyčarujem, možno to budú po roku znova tieto gnocchi...

    OdpovedaťOdstrániť
  8. inak, akú odrodu jesenných tekvíc máš nasadenú: ja som tento rok jesenné tekvice nestihla posadiť, ale o rok to napravím ;)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Maďarské semiačka od firmy Kertimag, Sütotök, odroda Orange. Vysiala som ich pomerne dosť (zrejme ich zasa niekto v zemi zožral!), ujala sa len jedna rastlinka, ale pozor je to riadna rozpínavka. Nahodila odnože na viacero svetových strán v dĺžke asi 5 metrov a z tej jednej potvorky bolo 7 tekvíc (2 mi ešte dozrievajú). Tak mám čo robiť, aby som ich postupne zúžitkovala a vymýšľala nové a nové recepty. Mám ju aj na obrázku na blogu, mrkni August 2012, príspevok Ďalšie zlato pre Maďarsko - tam ju vidno na fotke, rozpína sa v popredí. Ak chceš, pošlem ti semiačka - odložila som ;-)

      Odstrániť
  9. mňaaaam Kati, uuužasné aj u nás sa tekvicuje, a asi tvoj receptík vyskúšame :-)

    OdpovedaťOdstrániť